Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život

Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. A počul som, aj hlas, ktorý mi hovoril: ‚Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ No ja som povedal: Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst! Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: ‚Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: ‚Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.‘ Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ‚Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“

Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, *

tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; *

kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? R.

Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; †

ony nech ma sprevádzajú *

a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. R.

I pristúpim k Božiemu oltáru, †

k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, *

a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. R.

Ja som brána k ovciam

Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam: Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.