Kto môže pochopiť, čo chce Pán?

Kto z ľudí môže poznať Božie úmysly? Alebo kto môže pochopiť, čo chce Pán? Nesmelé sú totiž myšlienky smrteľníkov a naše plány neisté. Lebo dušu zaťažuje krehké telo a pozemský príbytok ťaží myseľ mnohými starosťami. My ťažko chápeme veci na zemi, s námahou nájdeme, čo je na dosah. Kto by teda vyskúmal, čo je na nebi? Kto by poznal tvoju vôľu, keby si mu ty nedal múdrosť a nezoslal z výšin svojho ducha svätého? Len tak sa vyrovnali cesty ľudí na zemi, len tak sa ľudia dozvedeli, čo sa páči tebe; teda múdrosť ich zachránila.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž. R.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá. R.

Nauč nás rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. R.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †

upevňuj dielo našich rúk, *

dielo našich rúk upevňuj! R.

Prijmi ho už nie ako otroka, ale ako milovaného brata

Milovaný, ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša: prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách. Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba. Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne – a o čo viac tebe – i podľa tela aj v Pánovi. Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého.

Kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom

S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.