Ak uzná kráľ za dobré, pošli ma do mesta mojich otcov a ja ho znova postavím

Stalo sa to v mesiaci Nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Keď kráľ pil, ja som vzal víno a podal kráľovi; nebol som totiž v jeho nemilosti. Kráľ mi povedal: „Čo si taký smutný? Vidím, že chorý nie si. Akiste ti smútok zviera srdce.“ Veľmi som sa zľakol a povedal som: „Kráľ môj, ži naveky. Ako by som nebol smutný, keď je mesto, v ktorom sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom?“ Kráľ sa ma opýtal: „Čo si teda želáš?“ Ja som sa pomodlil k Bohu v nebi a kráľovi som povedal: „Ak uzná kráľ za dobré a ak ti je tvoj sluha milý, pošli ma do Judey, do mesta, v ktorom sú hroby mojich otcov, a ja ho znova postavím.“ Tu sa ma kráľ opýtal – kráľovná sedela vedľa neho – „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ A kráľ sa rozhodol, že ma pustí, keď som mu uviedol čas. Potom som povedal kráľovi: „Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vládcov území za riekou, aby mi dovolili prejsť do Judey; aj list Azafovi, dozorcovi kráľových lesov, aby mi dal drevo na brány chrámovej veže, na mestské múry a na dom, v ktorom budem bývať.“ A kráľ mi to dal, lebo nado mnou bola dobrotivá ruka môjho Boha.

Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *

keď sme si spomínali na Sion.

Na vŕby tejto krajiny *

vešali sme svoje citary. R.

Lebo tí, čo nás zajali, *

žiadali od nás spevy

a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *

„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *

v cudzej krajine?

Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *

nech mi odumrie pravica. R.

Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *

keby som nepamätal na teba,

keby som Jeruzalem nepovýšil *

za vrchol svojej radosti. R.

Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš

Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.