Zhrešil som proti Pánovi

Pán poslal Nátana k Dávidovi. Nátan k nemu šiel a povedal mu: „V ktoromsi meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný. Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. Chudobný zas nemal celkom nič, len jednu malú ovečku, ktorú si kúpil a živil. Rástla u neho spolu s jeho deťmi. Jedla z jeho chleba, pila z jeho pohára a spala v jeho lone: bola mu ako dcéra. A keď k boháčovi prišiel akýsi pocestný, bolo mu ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka na pohostenie pocestného, čo k nemu prišiel. Vzal chudákovu ovečku a pripravil z nej pokrm pre človeka, čo k nemu došiel. Dávid sa náramne rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, muž, čo to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a nemal zľutovanie.“ Tu Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž. Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu. Preto hovorí Pán: Ja z tvojho vlastného domu vyvolám na teba nešťastie; pred tvojimi očami ti vezmem ženy a dám ich tvojmu blížnemu a on bude za bieleho dňa spať s tvojimi ženami. Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za jasného dňa.“ Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš. Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie.“ A Nátan sa vrátil domov. Pán udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena, a ono ťažko ochorelo. Dávid prosil Pána za dieťa, prísne sa postil a keď prišiel domov, celú noc ležal na zemi. Prišli k nemu starší jeho domu a nútili ho vstať zo zeme, ale on nechcel, ani s nimi nejedol.

Bože, stvor vo mne srdce čisté *

a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

Neodvrhuj ma spred svojej tváre *

a neodnímaj mi svojho ducha svätého. R.

Navráť mi radosť z tvojej spásy *

a posilni ma duchom veľkej ochoty.

Poučím blúdiacich o tvojich cestách *

a hriešnici sa k tebe obrátia. R.

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia *

a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

Pane, otvor moje pery *

a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. R.

Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?

Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.