Volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona

Pán zničil bez milosti všetky Jakubove nivy; v svojom hneve zboril pevnosti judskej dcéry; zrazil na zem, potupil jej kráľovstvo a kniežatá. Na zemi sedia, zamĺkli starci sionskej dcéry; na hlavu sypú si popol, do vrecoviny sa odiali; až po zem si zvesili hlavy jeruzalemské panny. Oči mám vpadnuté od sĺz, vnútro sa mi búri, pečeň mi na zem vyteká pre nešťastie dcéry môjho ľudu; nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta. Vravia svojim matkám: „Kde je pšenica a víno?“ a padajú ako prebodnuté po uliciach mesta, vydychujú dušu v lone svojich matiek. Komu ťa prirovnám, komu pripodobním, dcéra Jeruzalema? S kým ťa porovnám, ako ťa poteším, panna, dcéra Siona? Tvoje nešťastie je veľké ako more, kto ti pomôže? Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti, tvoj zločin neodhaľovali, aby zvrátili tvoj osud; vraveli ti videnia klamstva a podvodu. Zo srdca volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona, ako potok vylievaj slzy vo dne i v noci. Nedopraj si odpočinok, nech sa nezaviera zrenica tvojho oka. Vstaň a nariekaj v noci, na začiatku každej nočnej stráže, vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pána, dvíhaj k nemu svoje ruky za život svojich detí, ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc.

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol *

a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?

Pamätaj na svoj ľud, *

ktorý je tvoj odprvoti.

Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, *

vrch Sion, na ktorom prebývaš. R.

Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: *

nepriateľ spustošil celú svätyňu.

Tí, čo ťa nenávidia,

ryčia uprostred tvojho miesta svätého, *

vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. R.

Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou *

v hustom lese.

Tak vylamujú brány chrámové *

a stŕhajú ich sekerou i hákom.

Podpálili tvoju svätyňu, *

príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. R.

Zhliadni na svoju zmluvu, *

veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.

Pokorný nech sa s hanbou nevracia, *

chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. R.

Prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom

Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!‘ – ide; inému: ‚Poď sem!‘ – tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!‘ – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel. Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho. Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.