Mysli na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým sa nevráti prach do zeme a duch sa nenavráti k Bohu

Raduj sa, junák, vo svojej mladosti, nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet. Kráčaj po cestách svojho srdca, kam ťa tvoje oči povedú. Ale vedz, že za to všetko Boh ťa na súd predvolá. Odstráň starosti zo svojho srdca a svoje telo chráň pred chorobou, lebo mladosť a bujarosť sú márne. Mysli na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, prv, ako príde čas zármutku a priblížia sa roky, o ktorých povieš: „Tie nemám rád.“ Mysli na neho, kým sa ti nezatemní slnko i svetlo, mesiac a hviezdy a nevrátia sa mrákavy po daždi. Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu a sklátia sa muži udatní, ženy, čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo, a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami, keď sa ti zavrú dvere od ulice a oslabne vrzgot žarnova, keď sa vstáva na spev vtáčika a utíchnu všetky dcéry spevavé; budú sa báť výšok a ľakať sa budú na cestách. Mandľovník zakvitne, kobylka sa bude plaziť a kapara sa rozsype, lebo človek pôjde do svojho večného domova a po námestí budú chodiť oplakávači. Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec a nerozbije zlatá čaša, kým nepraskne džbán pri prameni a nezlomí sa koleso na studni, kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým, a duch sa nenavráti k Bohu, ktorý ho dal. Márnosť nad márnosť, hovorí Kazateľ, všetko je márnosť.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž. R.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá. R.

Nauč nás rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. R.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †

upevňuj dielo našich rúk, *

dielo našich rúk upevňuj! R.

Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí. Báli sa ho opýtať na to slovo

Keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.