Pán dal, Pán vzal; nech je zvelebené meno Pánovo

V ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; bol medzi nimi aj satan. Pán mu povedal: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i tam po celej zemi.“ A Pán mu vravel: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to človek jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“ Satan mu odvetil: „Vari sa Jób bez príčiny bojí Boha? Neohradil si zo všetkých strán jeho i jeho dom i všetko, čo má? Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho majetok vzrastá v krajine. Len vystri ruku a dotkni sa trochu všetkého, čo má, a uvidíš, či ti bude aj potom dobrorečiť!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, ale naňho rukou nesiahaj.“ A satan odišiel spred Pánovej tváre. A keď v ktorýsi deň Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, prišiel k nemu posol a povedal: „Voly orali a pri nich sa pásli oslice; vtedy vtrhli Sabejci, ulúpili ich a sluhov pobili mečom. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“ Kým ešte hovoril, už prichádzal iný a vravel: „Boží oheň padol z neba, zasiahol ovce i valachov a pohltil ich. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“ Ale ani on ešte neskončil a už prichádzal iný so slovami: „Vtrhli tri tlupy Chaldejcov, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili mečom. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“ Ani on to ešte nedopovedal, keď vošiel iný a hlásil: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata. Zrazu sa od púšte strhol mohutný víchor, oprel sa o štyri uhly domu, ten sa zrútil, tvoje deti privalil a ony zomreli. Len ja som unikol, aby som ti to oznámil.“ Tu Jób vstal, roztrhol si rúcho, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa a riekol: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Nech je zvelebené meno Pánovo.“ Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami a nevyriekol nič hlúpe proti Bohu.

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *

všimni si moju prosbu pokornú.

Nakloň sluch k mojej modlitbe, *

čo plynie z perí úprimných. R.

Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; *

tvoje oči vidia, čo je správne.

Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, *

skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. R.

K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *

Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.

Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, *

ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ

dôverujúcich v teba. R.

Kto je medzi vami najmenší, ten je veľký

Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.