Pán vykázal človeka zo záhrady Edenu, aby obrábal zem

Pán, Boh, zavolal Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Žene povedal: „Rozmnožím tvoje trápenie a tvoju ťarchavosť: v bolesti budeš rodiť deti, budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude nad tebou vládnuť.“ A Adamovi povedal: „Pretože si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal, nech je prekliata zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života; tŕnie a bodľač ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné rastliny. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a do prachu sa vrátiš.“ A nazval Adam svoju ženu Evou, pretože bola matkou všetkých žijúcich. Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožené tuniky a obliekol ich. Potom Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás. Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol svojou rukou na strom života a nejedol z neho a nežil naveky!“ A Pán, Boh, ho vykázal zo záhrady Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Vyhnal človeka a na východ od záhrady Edenu postavil cherubov a pohyblivý ohnivý meč, aby strážili cestu k stromu života.

Prv než sa vrchy zrodili †

a povstali zem i svet, *

ty, Bože, si od vekov až naveky. R.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší,

čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž. R.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá. R.

A tak nás nauč rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. R.

Jedli a nasýtili sa

V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

Prosíme, príďte si pozrieť prosby aspoň 10 minúť pred sv. omšou.

Na obetné dary sú potrební 2 ľudia. Na konci kréda sa prosím postavte zo svojho miesta a presuňte sa ku stolíku s obetnými darmi. Počas prosieb ich vezmite do rúk a postavte sa medzi prostredné lavice. Keď skončia prosby a spoločenstvo sa usadí, stredne rýchlym krokom sa presuňte pod oltár a odovzdajte obetné dary kňazovi.